História obce
Najstaršie osídlenie k.ú. obce Beckov je doložené z obdobia staršej doby kamennej - paleolitu, 2 mil. - 8000 pr. K. Začiatkom 20. storočia sa našli pozostatky mamuta na dnes už neznámej lokalite v obci a v r. 1984 v oblasti Trbocké sa našli rádiolaritové a pazúrikové čepele dokladajúce výskyt paleolitických lovcov aj v našom regióne (1). Ďalšie obdobia mezolit a neolit nie sú doložené nálezmi.
Do eneolitu, neskorej doby kamennej, 3200 - 1900 pr. K. sú datované skromné nálezy z r. 2004 v lokalite Ráta (2). Početné nálezy dlhých čepelí sú z k.ú. obce Kálnica. V tomto období sa začala spracovávať nová surovina - meď, ľudia sa živili chovom dobytka a oviec, opracovávali naďalej kameň, drevo, paroh, kosti. Vynájdením oradla zdokonalili obrábanie pôdy a koleso im umožnilo zapriahať dobytok do vozov.
Doba bronzová, 1900-700 pr. K. sa vyznačuje spracovávaním medi a cínu na bronz. Z neskorej doby bronzovej je nález sídliska lužickej kultúry na poli pod hradom (3).
Zo staršej doby železnej (700-400 r. pr.K.), halštatskej, nemáme v okolí Beckova žiadne nálezy, ale predpokladá sa osídlenie lužickej kultúry z predchádzajúceho obdobia.
Mladšia doba železná - laténska (400-0 pr.K.) je známa osídlením Karpatskej kotliny Keltami. V oblasti horného Pohronia a stredného Považia sa rozvíja púchovská kultúra. Z obdobia prelomu prvého storočia sú nálezy na Beckovskom hrade na hornom aj dolnom nádvorí a na Obore (4). Neskorolaténska vrstva nálezov črepov tenkostennej keramiky, leštenej v sivej, hnedej a čiernej farbe, sa našla na oboch nádvoriach (5). Niektoré keramické nálezy púchovského typu boli vyrobené na hrnčiarskom kruhu a pomaľované červeno-bielou farbou. Niektoré hrubostenné nálezy boli vyrobené v ruke a zdobené výčnelkami a girlandovým vzorom. Na dolnom hrade a v predhradí sa odkryli zvyšky keltských sídliskových objektov (polozemnice, kamenné žarnovy...). Osídlenie tejto oblasti o rozlohe viac ako 2,5 ha bolo dlhodobé, až do polovice 1. stor. po K. Dlhodobé osídlenie je doložené aj v oblasti Ráty, laténsku polozemnicu prekrývali polozemnice mladšie, z doby rímskej (2).
Poznámky:
1) J. Bárta, Nové paleolitické sídliská v okrese Trenčín. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1984, Nitra 1985, s. 267)
2)V. Varsik, M. Hanuliak, B. Kovár: Záchranný výskum v Beckove. AVANS v r. 2004. Nitra.
3) J. Mádl, zaľudnenie stredného Považia, Nitra 1983.
4) Š. Tóthová, Výsledky archeologického výskumu na Beckovskom hrade. In: Archeologia historica 3, Brno 1978; s. 393;
5) M. Kodoňová, Š. Tóthová, Hrad Beckov. Pamiatkový ústav Bratislava 1995, s. 21;
Rímska doba (0 - 400 n.l.)
Sídlisko z doby rímskej sa objavilo v Beckove na Ráte (2) v r. 2004. Objavili 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna bola chlebová, dve železiarske), 6 železných kosákov, rôzne ozdobné predmety zväčša importované, ako šperky, spony, hrebene, náramky, ale aj sklený picí roh z porýnských dielní z 3. - 4. stor. a ďalšie objekty. V tejto, vtedy germánskej, osade vyrábali železo, keramiku, tkali látky, mleli obilie a brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. stor.
V obci sa našli dôkazy osídlenia aj na parcele pod bytovkou č. 52 a na parceliach v Matiáške (keramika, kostrové hroby - 6).
V r. 1817 sa našla zlatá náramnica z rímskeho obdobia zrejme z kniežacieho hrobu, zdobená filigránom a granuláciou je datovaná do 4. stor. Nachádza sa v múzeu vo Viedni.
Raný stredovek (6. - 12. stor.)
Nález sídliska v časti Sady - keramika pražského typu z obdobia konca 5. stor. až polovice 7. storočia, z obdobia prenikania slovanského obyvateľstva. Našla sa tu obytná polozemnica s pecou a kupolou z lomového kameňa, keramika bola ručne modelovaná. Druhý nález je z konca 7. a zač. 8. stor. - ide o jamu a studňu hlbokú 295 cm s priemerom 205 cm a tretí nález je z prelomu 9. a 10. stor. - 8 objektov (polozemnica, sídliskové jamy s keramickými nálezmi (6). Archeologický výskum Beckovského hradu potvrdil existenciu vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade s bohatým nálezom keramiky (7). V lokalite juhozápadne od poľnohospodárskeho družstva sa našla v r. 1975 zničená slovanská osada (8). Aj v obci, ulice Slnečná a Zelená, sa našli pozostatky polozemníc, keramika, železný nôž a stratený meč. Za skalicami sa našli v r. 1983 doklady osídlenia z obdobia 10. stor.
Zrejme centrom v 10. - 12. stor. bolo sídlisko na Beckovskom hrade - slovanská osada: nádoby so značkami na dnách, zásobnice, závesné kotlíky...
Veľkomoravské a staršie pamiatky narušila v polovici 13. stor. výstavba kamenného hradu.
V období 12. - 13. stor. existovalo v časti Sady dedinské sídlisko. Preskúmalo sa 57 objektov: 2 polozemnice, 9 zásobných jám, 9 pecí s hlinenými kupolami a predpecnými jamami; 2 bronzové náušnice, sklenený korálik, strieborná minca. Komunita sa presídlila o 2,5 km bližšie do podhradia, kde je doložená osada od 10. storočia (9).
Archeologické nálezy sú v Trenčianskom múzeu v Trenčíne, Beckove, Novom Meste nad Váhom, Čachticiach a Archeologickom ústave v Nitre.
Poznámky
6. M. Mácelová, Praveké a včasnohistorické osídlenie Beckova a jeho okolia. In: Beckov I, str. 12;
7. M. Kodoňová, Š. Tóthová, Hrad Beckov. Pamiatkový ústav Bratislava 1995, s. 28;
8. A. Točík, Nálezová správa 7312/75 AÚ SAV v Nitre;
9. M. Mácelová, Praveké a včasnohistorické osídlenie... In: Beckov I, str. 6-15;