VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI
|
Ladislav Mednyánszky pozri najnovšie správy z aukcií: http://dartesro.sk/ |
 |
|
Jozef Miloslav Hurban (19. marca 1817 v Beckove - 21. februára 1888 v Hlbokom) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskkých národných dejín. Evanjelický kňaz, spisovateľ, publicista, národný buditeľ, jeden zo zakladateľov spisovnej slovenčiny, prvý predseda Slovenskej národnej rady, vydavateľ a redaktor Slovenských pohľadov, najstaršieho literárneho časopisu v strednej Európe. Expozícia Trenčianskeho múzea v Beckove približuje život a dielo J.M. Hurbana pre širokú verejnosť. "Sláva národa hodná je obetí..." Rok Jozefa Miloslava Hurbana bol vyhlásený SNR k príležitosti 190. výročia narodenia a k 120. výročiu úmrtia 6.2.2007. Rok sa začal Spomienkovými oslavami v Beckove 17. marca 2007. Súčasťou osláv bola putovná výstava vo foyer slovenského parlamentu, otvorenie celoročnej expozície v budove beckovského múzea, celoslovenský seminár v Trenčíne v apríli 2007 pre pedagógov, v auguste pripomenutie 160. výročia zasadnutia spolku Tatrín v Čachticiach, v septembri spomienkový seminár v Múzeu slovenských národných rád v Myjave, v Bratislave v poetickom štúdiu Pásmo slova a hudby Hlboké srdce z Hlbokého v septembri a v apríli 2008 ukončennie roka v Hlbokom slávnostnou spomienkovou bohoslužbou. http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Miloslav_Hurban |
 |
Ďalšie významné osobnosti, ktoré pôsobili v Beckove alebo sa v obci narodili:
Peter Bornemisa (22.5.1535 Pešť - 1584 Rohožník) - žil krátko na Beckovskom hrade, tlačiar, superintendant, písal náboženské práce, ktoré sám vydával. Priekopník kníhtlače na Slovensku.
Valerián Mader (1558 Trenčín - ?) - literárne činný - vydal zborník latinskej príležitostnej poézie Libellus exercitiorum poesos (1588 Hlohovec), v ktorom uverejnil aj básne od rektora beckovskej školy Mikuláša Medňanského, prefekta beckovského panstva Jána Halačiho a ďalších autorov z regiónu.
Štefan Pilárik (1615 Očová, okr.Zvolen - 1693 Neusalza, Spremberg, Nemecko) - beckovský ev. kňaz, spisovateľ, básnik, bojovník za náboženskú slobodu a humanitu. Písal v latinčine, nemčine a slovakizovanej češtine. Najznámejšie dielo je autobiografická báseň Sors Pilarikiana (1666) - Osud Pilárika Štefana.
Martin Tarnóci (1620 v Beckove - 3.8.1685 na blatnickom hrade v Turci) - syn beckovského zemana Juraja Tarnóciho, učiteľ a vzdelanec, rektor ev. gymnázia v Trenčíne, farár v Novom Meste nad Váhom, kazateľ v Diviakoch nad Nitricou... V r. 1673 odsúdený pre vieru spolu s ďalšími ev. kňazmi, žil v exile, amnestovaný až šopronským snemom 1681. Spolupracoval na príprave slovnskej Biblie.
Ladislav Révaj (1600 Madočany - 1667 Beckov)
Jakub Haško (27.4.1622 Lovčice, okr. Žiar nad Hronom - 9.10.1695 Nové Mesto nad Váhom) - nitriansky sídelný biskup, mecén. Za svojho pôsobenia v Novom Meste nad Váhom pozdvihol mesto hospodársky aj kultúrne, pri farskom kostole založil školu, v ktorej sa popri latinčine a nemčine vyučovalo aj po slovensky. Vykonal rozsiahlu prestavbu novomestského kostola v barokovom štýle. V čase častých vojenských pohybov sa postaral o bezpečnosť mesta prostredníctvom banderiálnych oddielov. Svojou staviteľskou aktivitou a šírením kultúry vryl nezmazateľnú kultúrnu stopu nielen v Novom Meste, ale i v Beckove v Pobedime, Čachticiach.
Ján Václav Sokolovec - Szokolóczy (19.10.1692 Beckov - 16.8.1768 Sv.Jur pri Bratislave) - Piarista, učiteľ poézie a rétoriky na rehoľnom gymnáziu vo Svätom Jure a i. Na odpočinku žil vo Svätom Jure. Venoval sa cirkevnému právu, vydal prácu o cirkevnom práve, autor filozofických prác.
Anton Grasalkovič (6.3.1694 Mojmírovce/Urmín - 1.12.1777 Gödöllő )- bol slovenský šľachtic a politik v Uhorsku. Podľa neho je pomenovaný Grasalkovičov palác v Bratislave.
Edmund Pascha - Paska (1714 Kroměříž - 5.5.1772 Žilina)- kazateľ, organista, hudobný skladateľ. Používal pseudonym Claudianus Ostern.
Juraj Bajan (12.4.1721 Vradište, okr. Skalica - 15.7.1792 Skalica) františkánsky mních a kňaz, učiteľ hudby a spevu, organista, v r. 1771-2 pôsobil v Beckove.
Jakub Vojtech (Adalbert) Gazda (19.6.1741 Vyšný Kubín - 26.7.1817 Žilina) -náboženský spisovateľ, organista a národovec, františkánsky mních a kňaz. Do Beckova prišiel v r. 1794, pôsobil tu ako kazateľ a hudobník do r. 1802, bol obľúbený pre svoje výrečné kázne, ktoré vydal aj knižne -slávnostné slovenské kázne Hortus florum to jest Záhrada kvetná vyšli r. 1798-1800 dva zväzky) V Beckove napísal a vydal väčšinu svojich diel (11). V Žiline pôsobil ako profesor nižšieho gymnázia.
Móric Beňovský (20.9.1746 Vrbové - 23.5.1786 Madagaskar) slávny slovenský cestovateľ, moreplavec, politik a madagaskarský kráľ. Vlastnil kúriu a pozemky v Beckovskej Vieske (súčasť Beckovského panstva), aj v Hrušovom. V Beckovskej Vieske žila jkeho manželka Zuzana rod. Honschová s deťmi. Pochoval ju ev. farár Pavol Hurban 4. marca 1826.
Juraj Bobok (12.4.1768 Uhrovec - 20.1.1834 Lubina), zeman z Dežeríc, prvý beckovský ev. kňaz po vydaní tolerančného patentu. Teológiu skončil v Jene, do Beckova prišiel z Trenčína. Získal si významné spoločenské postavenie, venoval sa cirkevnej histórii, jeho nedokončené práce využili jeho vnuci: J.Ľ.Holuby a Viktor Horňanský. Neskôr pôsobil v Lubine.
Anton Nedecký (1756 Nedeca - 2.11.1852 Beckov), pochádzal z chudobnej šľachtickej rodiny, štúdium nedokončil, až napokon vstúpil do armády. Ako vojak sa vyznamenal, stal sa rytierom Rádu Márie Terézie, ktorý dostal r. 1809 za udatnosť v bitke pri Asperne a Wagrame (napoleonské vojny) a povýšenie do barónskeho stavu. R. 1812 sa zúčastnil aj výpravy do Ruska, kde bol zranený a musel do výslužby. Usadil sa u sestry v Beckove, a po jej smrti sa stral o jej synov, ktorí ho pripravili takmer o všetky finančné prostriedky, a preto dožil v biede. Pochovaný bol na miestnom cintoríne, ale synovci mu nedali urobiť ani kríž na hrobe.
